Non-motorické symptómy (NMS) Parkinsonovej choroby (PCh) predstavujú v 21. storočí integrálnu súčasť tohto ochorenia a musíme im nevyhnutne venovať rovnakú mieru pozornosti ako prejavom motorickým. Mnohé z týchto príznakov sú potenciálne liečiteľné a majú zároveň výrazný dopad na so "zdravím spojenú kvalitu života" (HRQoL) pacientov s touto diagnózou. Je potrebné mať na pamäti, že celý rad NMS (a predovšetkým tzv. pre-motorické príznaky) pacienti sami spontánne nereferujú. Z tohto dôvodu je nevyhnutné aktívne anamnestické pátranie po týchto príznakoch a to bez ohľadu na niektoré poučky o neprípustnosti kladenia sugestívnych otázok. Za samozrejmosť považujeme ich následný terapeutický manažment v súlade s poznatkami doby. Výsledky našej prvej práce dokumentujú, že terapia hlbokou mozgovou stimuláciou subthalamického jadra (STN-DBS) ovplyvňuje NMS PCh, čo je v korelácii s výsledkami viacerých ďalších klinických štúdií. Našou limitáciou bol relatívne nízky počet pacientov a krátka doba hodnotenia efektu. Napriek tomu sa nám podarilo preukázať jednoznačný trend, že použitie systému STN-DBS má nepopierateľný efekt nielen na symptómy motorické, ale aj na non-motorické aspekty ochorenia. Toto zistenie považujeme za prínos v tvorbe koncepcie terapie PCh v budúcnosti. V našej druhej práci nadväzujeme na výsledky našej predchádzajúcej klinickej štúdie. Pokúsili sme sa preukázať určitú asociáciu medzi zlepšením NMS PCh a presnou polohou a lokalizáciou elektród v subthalamickom jadre. Podarilo sa nám demonštrovať istý vzťah medzi stranami (alebo hemisférami ľavej/pravej) aktívnych kontaktov STN-DBS. Používali sme topografické rozdelenie subthalamického jadra (STN) do 2 - 3 častí (podsegmentov), ale toto rozdelenie pravdepodobne presne nereprezentuje somatotopickú organizáciu STN, ktorá je stále predmetom výskumu a odlišuje sa podľa použitej metodiky v jednotlivých štúdiách a rovnako medzi jednotlivcami (interindividuálne). Rovnako objem stimulovaného tkaniva pravdepodobne presahuje jeden podsegment STN. Získané výsledky považujeme za prísľub pre budúcnosť, kedy plánujeme rozšíriť súbor pacientov. Môžeme očakávať obohatenie našich poznatkov o subthalamickom jadre a samotnej STN-DBS.