Diplomová práca sa zaoberá vplyvom fyzickej aktivity na priebeh tehotenstva a pôrod. Cieľom našej práce bolo posúdiť vplyv fyzickej aktivity na priebeh tehotenstva a pôrod. Zisťovali sme v akej miere intrapersonálne a interpersonálne bariéry majú dosah na vykonávanie fyzickej aktivity a aký typ aktivity tehotné ženy preferujú. Štúdie sa zúčastnilo 142 respondentiek. Priemerný vek bol 29, 23 rokov. Na zber empirických dát bol použitý štandardizovaný dotazník, ktorý obsahoval 29 otázok. Štúdia bola schválená etickou komisiou. Sledovali sme somatické indikátory vo vzťahu k vykonávanej pohybovej aktivite. Hodnotili sme výskyt nežiadúcich symptómov - edémy, vracanie, únavu, kŕče v dolných končatinách, bolesti v lumbálnej oblasti, nauzeu, obstipáciu. Posudzovali sme intervencie pri pôrode a pôrodné poranenia. Z demografických ukazovateľov sme hodnotili vek, paritu, vzdelanie a bydlisko. Získané dáta boli vyhodnotené pomocou deskriptívnej štatistiky, použili sme párový a nepárový t-test, Chí-kvadrát test, McNemarov test. U tehotných žien z pohybovej aktivity najväčší podiel predstavovala pracovná fyzická aktivita (93,66%) v porovnaní s voľnočasovou pohybovou aktivitou (82, 39%), kde sa potvrdila signifikantná významnosť McNemarovým testom p=0,001.U tehotných žien, ktoré pravidelne cvičili sa najvyššia frekvencia nežiadúcich symptómov zistila pri únave ( 0,94) a bolestiach v lumbálnej oblasti ( 0,83). U necvičiacich žien to boli lumbálne bolesti ( 0,93) a bolesti panvy ( 0,88 ). U cvičiacich žien v porovnaní s necvičiacimi bola nižšia miera výskytu epiziotómií (23,24% : 25,35%), použitie vákuumextraktora (0,70% : 1,41%), poranení pošvy, hrádze (16,20% : 18,31%), poranení svalstva perinea (2,11% : 2,82%), poranení análneho kanála (2,11% : 5,63%). V skupine cvičiacich žien v porovnaní s necvičiacimi sme zistili vyšší počet ruptúr cervixu (6,34% : 1,41%), používanie pôrodníckych klieští (3,52% : 1,41%), užívanie anestézy (12,68% : 11,97%), predĺženú prvú dobu pôrodnú (11,27% : 10,56%). Z intrapersonálnych bariér mala najväčšie zastúpenie únava (73,94%), z interpersonálnych to bola nedostupnosť materského centra (24,65%). Párový t-test dokázal signifikantný rozdiel p=0,000. Z demografických ukazovateľov sme zistili štatistickú významnosť pri parite p = 0,012 a vzdelaní p = 0,011. Prvorodičky a tehotné s vysokoškolským vzdelaním cvičia viac systematicky ako viacrodičky a tehotné ženy so stredoškolským vzdelaním. Zo štúdie vyplýva, že tehotné ženy nepovažujú voľnočasovú aktivitu a systematické cvičenie za významné pre koordináciu tela a pre adaptáciu organizmu na fyziologické zmeny v tehotnosti. Intervenčné programy v manažmente pohybovej aktivity je potrebné zamerať na posilnenie motivácie tehotných žien k cvičeniu s dôrazom na fyzický a psychický benefit.The diploma thesis deals with the influence of physical activity on pregnancy and labour. The aim of our work was to assess the impact of physical activity on the course of pregnancy and childbirth. We have investigated to what extent intrapersonal and interpersonal barriers have an impact on physical activity and what type of activity pregnant women prefer. 142 respondents participated in the study. The average age was 29, 23 years. A standardized questionnaire containing 29 questions was used to collect empirical data. The study was approved by the Ethics Committee. We monitored the somatic indicators in relation to the physical activity performed. We evaluated the incidence of adverse symptoms - edema, vomiting, fatigue, cramps in the lower limbs, lumbal pain, nausea, constipation. We have considered labour interventions and birth injuries. From demographic indicators we evaluated age, parity, education and residence. The obtained data were evaluated using descriptive statistics, we used paired and unpaired t-test, Chi-square test, McNemar test. The highest proportion of pregnant women in physical activity was occupational physical activity (93,66%) compared to leisure-time physical activity (82,39%), where significant significance was confirmed by McNemar's test p = 0,001. In pregnant women who regularly exercised, the highest frequency of adverse symptoms was found in fatigue ( 0,94) and lumbar pain ( 0,83). In non-trained women, it was lumbar pain ( 0,93) and pelvic pain ( 0,88). In female practitioners, compared to non-practitioners, the rate of episiotomy was lower (23,24% : 25,35%), the use of a vacuum extractor (0,70% : 1,41%), vaginal injury (16,20% : 18, 31%), perineal muscle injury (2,11% : 2,82%), anal canal injury (2,11% : 5,63%). In the group of female practitioners, compared with non-practitioners, we found a higher number of cervical ruptures (6,34 %: 1,41%), use forceps (3,52% : 1,41%), anesthesia (12,68% : 11,97%), prolonged first stage of labour (11,27% : 10,56%). Of the intrapersonal barriers, fatigue was the largest (73,94%), while interpersonal barriers were unavailable to the maternal center (24,65%). The paired t-test showed a significant difference in p = 0,000. From the demographic indicators we found statistical significance at parity p = 0,012 and education p = 0,011. Primiparas and pregnant women with higher education practice more systematically than multiparas and pregnant women with secondary education. The study suggests that pregnant women do not consider leisure activity and systematic exercise to be important for body coordination and for body adaptation to physiological changes in pregnancy. Intervention programs in physical activity management need to focus on enhancing the motivation of pregnant women to exercise with an emphasis on physical and mental benefits.