Veľa štúdií sa venovalo otázke reorganizácie mozgovej kôry po cievnej mozgovej príhode, niektoré práce potvrdili, že priebeh neurálnej plasticity môže byť indukovaný stimulmi z okolia, ako je účinná rehabilitačná liečba. Ak sa však zameriame na plastické zmeny mozgovej kôry vyvolané liečbou botulotoxínom typu A, tak naše vedomosti sú zatiaľ obmedzené. Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, že lokálna injekcia botulotoxínu typu A (BoNT-A) intramuskulárne pri terapeutických dávkach pôsobí priamo na centrálny nervový systém (CNS), viac menej niekoľko štúdií, za použitia rôznych prístupov, naznačuje, že botulotoxín A ovplyvňuje funkčnú organizáciu CNS nepriamo prostredníctvom periférnych mechanizmov. Pôsobením na alfa i gama-motoneuróny, ktoré inervujú intrafuzálne vlákna, botulotoxín A pravdepodobne mení senzorické impulzy do CNS redukciou Ia aferentnej signalizácie a tým nepriamo indukuje sekundárne centrálne zmeny. Vieme, že mozgová hemisféra postihnutá iktom je schopná zlepšiť motoriku hemiparetickej končatiny, zrejme vďaka mechanizmu mozgovej plasticity. Predpokladá sa tiež, že liečba botulotoxínom A môže znížiť fokálnu spasticitu po CMP prostredníctvom dynamických zmien na viacerých úrovniach motorického systému, vrátane mozgovej kôry. Obidva tieto procesy by sa mali odraziť v kortikálnej aktivácii počas motorických alebo mentálnych úloh. Cieľom našej štúdie bolo pomocou funkčnej MR lokalizovať zmeny aktivácie mozgového kortexu indukované liečbou spasticity botulotoxínom u pacientov po cievnej mozgovej príhode.