Hlavným cieľom diplomovej práce bolo zistiť mieru psychickej pracovnej záťaže sestier vybraných geriatrických zariadení v Olomouckom kraji. Zámerom práce bolo tiež zistiť do akej miery využívajú sestry osobné zdroje na zvládanie záťaže a aký je ich vzťah k miere pociťovanej záťaže. Diplomová práca je rozdelená na teoretickú a empirickú časť. Výskumu sa zúčastnilo 103 sestier, ktoré obdržali 2 štandardizované dotazníky: Meisterov dotazník psychickej pracovnej záťaže a dotazník osobných zdrojov (OSI-R). Výsledky práce ukazujú, že geriatrické sestry nepociťujú vysoký stupeň psychickej záťaže pri výkone svojho povolania, avšak veľmi negatívne vnímajú pocit časovej tiesne a úbytok síl pri dlhodobej práci. Analýza vzťahu psychickej záťaže sestier k ich copingovým zdrojom (rekreácia, starostlivosť o seba, sociálna opora a kognitívne zvládanie) priniesla zistenie, že z uvedených premenných iba miera rekreácie má vzťah k záťaži sestier skúmaného súboru. Problematika copingu je však veľmi obšírna a je potreba ju skúmať aj z ďalších pohľadov. Na základe výsledkov výskumu navrhujeme presunúť pozornosť k iným premenným ako napríklad temperament sestier, ich viera, resiliencia či pocit zmysluplnosti práce.The objective of the diploma thesis was to explore the occupational stress of geriatrics health-care professionals in the Olomouc region, Czech republic. Further the study explores the connection between nurses´ personal resources and their perceived work-related stress levels. Diploma thesis is comprised of theoretical knowledge part and empirical research. A cross-sectional questionnaire survey was conducted among nurses in 4 geriatric facilities in Olomouc region. The survey consisted of 2 standardized questionnaires: Meister´s questionnaire of occupational mental stress and personal resources questionnaire of OSI-R. The results show that in general the geriatric care staff reports low levels of mental strain, although they negatively perceive the time pressure and the decrease in their strength after a period of time resulting in a lower performance. Suprisingly the correlation between coping resources (recreation, self-care, social support and cognitive coping) and mental strain of the nursing staff was found only in the recreation domain. The subject of coping is extensive and it should be examined in different frames of reference. With referene to the results of our research we recommend to focus on other variables like nurses´ temperament, religious background, resiliency or meaningfulness of work.