Dizertačná práca na tému "Právo na zlúčenie rodiny v kontexte Európskeho azylového práva" sa zaoberá otázkou zlučovania rodín osôb s potrebou medzinárodnej ochrany - teda osôb s priznaným statusom utečenca a osôb s udelenou doplnkovou ochranou (podľa Kvalifikačnej smernice) v zmysle podmienok stanovených Smernicou o práve na zlúčenie rodiny. Práca sa primárne venuje Kapitole V Smernice, ktorá stanoví priaznivejšie podmienky pre zlučovanie rodín utečencov. V rámci skúmania podmienok stanovených Smernicou o práve na zlúčenie rodiny sa práca detailne venuje rodinným príslušníkom spôsobilým na zlúčenie rodiny s osobou s potrebou medzinárodnej ochrany ako aj materiálnym podmienkam, ktoré môžu členské štáty požadovať od zlučovanej rodiny. Okrem toho práca skúma procesné podmienky stanovené Smernicou o práve na zlúčenie rodiny, ktoré sú členské štáty povinné aplikovať v konaniach týkajúcich sa zlučovania rodín. Zvláštna pozornosť je venovaná zásade najlepších záujmov dieťaťa, ktorá ako horizontálna zásada môže mať významný vplyv na výsledok konania. Na záver sa práca venuje tiež právam rodinným príslušníkom po zlúčení rodiny a otázkam integrácie týchto v hostiteľskej spoločnosti. Okrem analýzy podmienok pre zlúčenie rodín osôb s potrebou medzinárodnej ochrany sa práca venuje tiež medzinárodno-právnym inštrumentom, predovšetkým Dohovoru o právach dieťaťa a Európskemu dohovoru o ľudských právach. Práca odpovedá na otázku, že Smernica o práve na zlúčenie rodiny poskytuje dostatočnú ochranu osobám s potrebou medzinárodnej ochrany, pričom sa venuje tiež skúmaniu judikatúry Súdneho dvora EÚ a jej dopadom na aplikáciu Smernice o práve na zlúčenie rodiny. Pri hľadaní odpovede na túto otázku práca uvádza príklady dobrej praxe členských štátov ako aj návrhy de lege ferenda, ktoré by viedli k posilneniu tejto ochrany.The dissertation on the topic "Right to family reunification in the context of European asylum law" deals with the question of family reunification of persons in the need of international protection - i.e. persons with the refugee status and persons as beneficiaries of subsidiary protection (under the Qualification Directive) according to the conditions stipulated by the Directive on the right to family reunification. The thesis focuses primarily on Chapter V of the Directive, which stipulates more favourable conditions applied to family reunification of refugees. As part of the examination of the conditions stipulated by the Directive on the right to family reunification, the thesis provides a detailed analysis of family members eligible for family reunification with a person in need of international protection, as well as material conditions that Member states may require from the reunified family. In addition, the thesis examines procedural conditions established by the Directive on the right to family reunification, which Member states are obliged to apply in proceedings related to family reunification. Special attention is paid to the principle of the best interests of the child, which as a horizontal principle can have a significant impact on the outcome of the proceedings. At the end, the thesis also deals with the rights of family members after theis family is reunited and issues of their integration in the host society. Besides the analysis of the conditions for family reunification of persons in need of international protection, the thesis also concerns with international legal instruments, primarily the Convention on the Rights of the Child and the European Convention on Human Rights. The thesis answers the question whether the Directive on the right to family reunification provides sufficient protection to persons in need of international protection, while also examining the jurisprudence of the Court of Justice of the EU and its impact on the application of the Directive on the right to family reunification. When finding an answer to this question, the dissertation presents examples of Member states´ good practices as well as proposals de lege ferenda that would lead to the strengthening of the protection.