Je ľudská sloboda len ilúziou a my sme determinovaní najrôznejšími skutočnosťami, ktoré našu slobodu vylučujú? Efektívnejšie ako akékoľvek argumenty vedy možno existenciu slobodného ľudského konania spochybniť filozofickými tézami, predovšetkým rôznymi doktrínami determinizmu. V tejto práci sú našimi východiskami v bádaní na rozsiahlom poli ľudskej slobody poznatky prírodných vied, najmä biológie a neurovied, spolu so závermi psychológie, filozofickej antropológie a teológie. K prepájaniu myslenia sv. Tomáša Akvinského s inými vednými odbormi prichádza dnes však skôr zriedka, a to aj napriek tomu, že vedecký záber doctora universalis už v stredoveku zďaleka prekračoval hranice teológie. Táto naša práca chce teda ašpirovať na doplnenie chýbajúceho rozsiahlejšieho dialógu sv. Tomáša a súčasných vedeckých disciplín. Interdisciplinárny prístup prinesie možnosť obojstranného vzájomného obohatenia. Princípom ľudského konania je dobro, pretože je vždy cieľom nášho skutku. Každé konkrétne dobro je však obmedzené a z nejakého hľadiska nie dobré. Rozum je silou, ktorou človek môže spoznať a pochopiť univerzálne pravdy, a tým získať širšie dôvody na konanie. Preto je koreňom našej slobody. Zároveň otvorenosťou pre všeobecné dobro rozum oslobodzuje vôľu od nutného sledovania konkrétneho dobra tu a teraz. Zámerným a premysleným pravidelným vykonávaním činov sa človek determinuje prostredníctvom získaných návykov. Návyk v Tomášovom chápaní predstavuje dispozíciu v duši, ktorá neničí našu slobodu a človek ju môže podľa vlastného uváženia prispôsobovať a používať. Rozlišovacím kritériom, či "druhá prirodzenosť" návyku človeku prospeje, je súlad s úsudkom rozumu, ak sa tento riadi zákonmi "prvej prirodzenosti". Vtedy "nová prirodzenosť" človeka privádza k autentickému rozkvetu. Najväčšia a tiež najprirodzenejšia schopnosť človeka spočíva v práci na svojom rozvoji prostredníctvom cností. Najdokonalejší spôsob, akým sa človek môže formovať, je, že získa vládu nad sebou samým.Is human freedom just an illusion, and we are determined by facts that exclude or reduce our freedom? The existence of free human action can be questioned more effectively by philosophical theses than by any scientific arguments, especially by various doctrines of determinism. In this thesis, our starting point in researching the vast field of human freedom is the knowledge of natural sciences, especially biology and neuroscience, together with conclusions of psychology, philosophical anthropology, and theology. Despite of the fact that a scientific scope of the Doctor Communis far exceeded boundaries of theology in the Middle Ages, connections of the teaching of St. Thomas Aquinas with current scientific fields are rather rare. Therefore, this dissertation aspires to complement a missing larger dialogue of St. Thomas and contemporary scientific disciplines. An interdisciplinary approach brings a possibility of mutual enrichment. The principle of human action is goodness, because good is always the end of our action. However, every particular good is limited and not good from some point of view. Intellect is the power by which a person can recognize and understand universal truths and thereby gain broader reasons for action. Therefore, the intellect is a root of our freedom. At the same time, by being open to general good, reason frees our will from the necessary pursuit of specific good here and now. By deliberately and thoughtfully performing actions on a regular basis, a person determines himself through acquired habits. In Thomas' understanding, habit represents a disposition of the soul that does not destroy our freedom, and a person can adapt and use it at his own discretion. The distinguishing criterion of whether a "second nature" of habit will be beneficial to an agent is compliance with the judgment of reason if it follows the laws of the decisive "first nature." Then the "new nature" brings a person to authentic flourishing. The greatest and the most natural ability of man lies in working on his development through virtues. The most perfect way in which a man can be formed is by gaining mastery over himself.