Táto práca sa zameriava na aktuálny trend a problematiku Geoparticipácie v mestách (Pánek a kol., 2014). Jedná sa o stratégiu urbánneho rozvoja inklúzie lokálnej populácie za účelom vytvárania udržateľných miest a komunít (IDRC, 1996). Podľa Gehla (2012) vieme kvalitný mestský život popísať ako mesto, ktoré je živé, bezpečné, zdravé a udržateľné. Projekt PocitovéMapy sa na problematiku mestských komunít pozrel cez štyri podobné témy formou participačného mapovania vnemov miestnej populácie. Vyzbierané informácie sa môžu stať smerodajnými indikátormi kvality života v meste. Proces participácie tu začína, ale nemal by sa tu ukončiť (IAP2, 2017). Práve tieto hodnotné sekundárne dáta z 21 slovenských miest sa stali zdrojom pre následné geoinformatické analýzy a hodnotenie. Za účelom komparácie jednotlivých charakteristík medzi príbuznými mestami na Slovensku, autor zohľadňuje špecifické výzvy a potenciály crowdsourcingu. Dáta pozitívnych a negatívnych vnemov boli porovnané s ďalšími sekundárnymi dátami, ktoré môžu mať vplyv na ich priestorové rozmiestnenie. Táto práca využíva tradičné priestorové analýzy v spojení s inovatívnymi riešeniami, ktoré majú za úlohu porozumieť príčinám odlišností medzi jednotlivými mestami. Výsledky boli skonzultované s expertmi a mali by slúžiť odbornej verejnosti v oblasti urbanizmu.The thesis focuses on the current trend and issues of Geoparticipation in towns (Pánek et al., 2014). It is an urban development strategy for the inclusion of the local population to create sustainable cities and communities (IDRC, 1996). According to Gehl (2012), we can describe quality city life as a city that is lively, safe, healthy and sustainable. The PocitovéMapy project looked at the issue of urban communities on four similar topics in the form of participatory mapping of the feelings of the local population. The collected information can become authoritative indicators of the quality of life in the city. The participation process begins but should not end here (IAP2, 2017). These valuable secondary data from 21 Slovak towns have become a source for subsequent geoinformatics analyses and evaluations. In order to compare the individual characteristics between related cities in Slovakia, the author considers the specific challenges and potentials of crowdsourcing. Positive and negative perception data were compared with other secondary data that may affect their spatial distribution. This work uses traditional spatial analysis in conjunction with innovative solutions to understand the causes of differences between cities. The results have been consulted with experts on urban planning and participation. They should serve the professional public in the field of urbanism.