Úvod: V prvej časti diplomovej práce sú zhrnuté poznatky o problematike centrálnej parézy a jej príčin, závažnosť cievnej mozgovej príhody a jej dopad na populáciu, dôležitosť neurorehabilitácie a s ňou spojená plasticita mozgu a následné obnovenie motoriky. Ďalej sú popísané rôzne možnosti terapií pri liečení neurologických pacientov a výkon človeka vo funkčných aktivitách. Práca uvádza výber klinického testovania funkčných pohybov ruky a schopnosti prevedenia každodenných aktivít u pacientov s centrálnou parézou hornej končatiny. V praktickej časti popisuje súbor pacientov, priebeh výskumu a záverečnú diskusiu k hypotézam. Cieľ: Práca hodnotí efektivitu konvenčnej terapie na Oddelení rehabilitácie vo Fakultnej nemocnici v Olomouci u pacientov s paretickou hornou končatinou pomocou funkčných testov a testov zameraných na ADL. Metodika: Výskumu sa zúčastnilo 8 probandov s centrálnou parézou. Pred zahájením a po ukončení dvojtýždňovej rehabilitácie boli všetci probandi otestovaný pomocou 5 funkčných testov. Na zhodnotenie ADL a motoriky hornej končatiny boli použité Modifikovaný Barthel Index a Motor Activity Log. Na posúdenie funkčnosti, sily, jemnej a hrubej motoriky ruky boli použité Wolf Motor Function Test, Action Research Arm Test a Fugl-Meyer Assessment. Probandi absolvovali dva krát denne kinezioterapeutickú jednotku, jeden krát denne ergoterapiu a takisto jeden krát denne tréning v kineziologickej laboratóriu, kde sa nachádza robotika (Armeo a Gloreha) na hornú končatinu a treadmill. Pacientov s poruchou reči navštevoval logopéd jeden krát za deň. Výsledky: Pri porovnaní výsledkov testov pred terapiou a po 2 týždňoch došlo u všetkých 5 testov k zlepšeniu hodnôt štatistickej významnosti, čo potvrdilo efektivitu konvenčnej terapie na Oddelení rehabilitácie. Výsledky sú nasledovné: 3 testy dosiahli rovnakú hodnotu štatistickej významnosti. Jedná sa o Wolf Motor Function Test pre hornú končatinu (p = 0,011), obidve škály (Amount scale, How well scale) Motor Activity Log (p = 0,011) a Fugl-Meyer Assessment (p = 0,011). Zvyšné dva testy majú odlišné hodnoty významnosti, Modifikovaný Barthel Index (p = 0,017) a Action Research Arm Test (p = 0,043). Záver: Pomocou vybraných funkčných testov došlo k potvrdeniu úspešnosti konvenčnej rehabilitácie a zlepšeniu funkcie a hybnosti paretickej končatiny. Tento model konvenčnej terapie je teda možné považovať za efektívny prostriedok neurorehabilitácie centrálnej parézy hornej končatiny.Introduction: : The first part of the Master's thesis focuses on the issue of central paresis and its causes, the importance of stroke and its impact on the population, and further on the importance of neurorehabilitation, brain plasticity and movement recovery. In addition, the possibilities of therapy in treating neurological patients and human performance in the functional activities are thoroughly defined. The thesis presents clinical testing of upper extremity functional abilities to perform activities of daily living in patients with central paresis of the upper limb. The group of patients, the research process, and the final discussion about thehypothesis are described in the practical part of the thesis. Aim: The thesis evaluates the effectiveness of conventional therapy at the Rehabilitation Ward in University Hospital Olomouc in patients with paretic upper limb, using functional assessments and ADL testing. Methods: Overall, 8 patients with central paresis participated in the research. All of them were tested before the beginning and after finishing their 2 weeks' rehabilitation using 5 functional tests. The Modified Barthel Index and Motor Activity Log were used to evaluate ADL and upper limb mobility. The Wolf Motor Function Test, Action Research Arm Test, and Fugl-Meyer Assessment were used to assess function, strengh, fine and gross motor skills. Each day of rehabilitation consisted of a kinesiotherapeutical unit twice a day, occupational therapy once a day, and also once a day they trained in a kinesiological laboratory. In the laborathory there are robotics for the upper limb (Armeo and Gloreha) and a treadmill. Patients with speech impairments were visited by a speech therapist once a day. Results: Comparing the tests results before and after 2 weeks of therapy, there were statistically significant improvements in all 5 assessements, which confirmed the effectiveness of the conventional therapy in the Rehabilitation Ward. The results are: 3 tests reached the same value of statistical significance, these concerned the Wolf Motor Function Test for upper extremity (p = 0.011), both the Amount scale and the How well scale of the Motor Activity Log (p = 0.011), and the Fugl-Meyer Assessment (p = 0.011). The two assessments had different values of significance, the Modified Barthel Index (p = 0.017) and the Action Research Arm Test (p = 0.043). Conclusion: The chosen functional tests confirmed the effectiveness of conventional rehabilitation and the improvement of functions and movements of a paretic upper limb in patients with central paresis.