Práca bola zameraná na analýzu morfologickej a cytotypovej variability okruhu Dactylorhiza incarnata, konkrétne taxónov D. *incarnata, D. *hyphaematodes, D. *ochroleuca a D. *serotina z 15 lokalít strednej Európy. Celkovo bolo morfometricky analyzovaných 326 jedincov. Veľmi malá morfologická odlišnosť D. *hyphaematodes od nominátnej D. *incarnata v zmiešaných populáciach naznačila, že túto odchýlku, definovanú v podstate jediným znakom, je pravdepodobne najvhodnejšie hodnotiť na úrovni formy. Najviac sa od ostatných morfologicky odlišoval naopak taxón D. *ochroleuca. V tomto prípade sa zrejme jedná o morfologicky dobre diferencovaný a aspoň čiastočne reprodukčne izolovaný taxón. V nejasnej pozícii zostávajú neskoro kvitnúce typy označované ako D. *serotina. Na lokalitách s výskytom D. incarnata agg. bola naviac analyzovaná vegetácia formou fytocenologických zápisov. Celkovo 247 jedincov z okruhu D. incarnata bolo študovaných karyologickými metódami, s cieľom stanoviť ich relatívny obsah DNA a úroveň ploidie. Pri všetkých rastlinách bol zistený relatívny obsah DNA odpovedajúci diploidnému stavu. Odhad ploidie bol podporený počtom chromozómov, ktorý bol spočítaný u dvoch jedincov D. *incarnata. Práca sa taktiež zaoberala cytometrickou analýzou predpokladaných medzidruhových hybridov s D. incarnata agg., rastúcich na 7 lokalitách. Na základe výsledkov je možné konštatovať, že veľkosť genómu predstavuje dobrý znak pre identifikáciu medzidruhových hybridov v rode Dactylorhiza.In this thesis the morphological and cytotype variability of Dactylorhiza incarnata complex was studied, specifically taxons D. *incarnata, D. *hyphaematodes, D. *ochroleuca a D. *serotina growing on 15 sites located in central Europe. In total, 326 specimens from 19 populations were analysed with use of morphometric methods. Taxon D. *hyphaematodes was morphologically almost undifferentiated from nominate D. *incarnata, which suggests this morph, characterized only by its bifacially spotted leaves, should be probably treated at taxonomical rank of form. On the contrary, D. *ochroleuca was significantly different from all the other taxons based on morphological characters. It seems this taxon is relatively well defined by its distinct morphology and at least partially reproductively isolated. Taxonomic status of D. *serotina, which describes late-flowering types of this group, remains uncertain. Methods of phytosociological classification were used to assess vegetation types on sites with presence of D. incarnata agg. Additionally, 247 specimens of the studied complex were studied karyologically to determine their relative genome size and DNA ploidy. All studied plants of D. incarnata agg. were found to be diploid, based on obtained results from flow-cytometry and chromosome counting. Flow-cytometry was also used to analyze the relative DNA content of plants, which were found at 7 sites and were assumed to be interspecific hybrids with D. incarnata agg.. Based on observed results, it is possible to state that relative genome size can be probably used for successful identification of interspecific hybrids in genus Dactylorhiza.