Zaujímajúc perspektívu teoretikov ako Keith Oatley, Norman Holland, či Patrick Colm Hogan, táto práca usiluje otvoriť bohatý literárny svet britského autora komiksov, scenárov, poviedok a románov pre deti aj dospelých, Neila Gaimana, literárnemu kognitivizmu. Výber mojej metódy je určený kritikou teoretických postupov vychádzajúcich zo sémantického externalizmu, sémiotiky a štrukturalizmu Ferdinanda de Saussure. V svojej práci formulujem potrebu prechodu na empirické metódy literárneho bádania ukotvené v súčasnej lingvistike, psychológii a kognitívnych vedách. Kľúčovým teoretickým rámcom tejto práce sú práve kognitívne teórie Normana Hollanda, teoretika čitateľskej recepcie, ktorého základnú premisu predstavuje systém spätnej väzby, v ktorom čitateľ aplikuje "hypotézy" voči literárnemu objektu. Tieto zahŕňajú základné fyziologické interakcie, kultúrne kódy a kritériá, až celkovú zastrešujúcu identitu čitateľa, ktorá formuje čitateľský zážitok a sama je formovaná ním. Hollandovu neuropsychoanalytickú metódu aplikujem v praktickej štúdii čitateľskej odozvy k poviedke Neila Gaimana. Poukazujem v nej na závislosť úspechu literárnej transakcie od schopnosti akomodácie obsahu projektovaného čitateľom, miery zapojenia jeho psychologických obrán a úspechu pokiaľ ide o porozumenie dvojznačnej fantastickej zápletke. Takisto načrtávam možnú cestu pre výskum literárnych univerzálií, ktoré chápem ako neoddeliteľne späté s našou biologickou podstatou. Aplikujem teóriu Hoganových naratívnych prototypov, založených na základných emóciách radosti a smútku, na Gaimanov román Nikdykde. V druhej praktickej štúdii čitateľskej odozvy overujem Oatleyho teóriu emócií ako spätnej väzby k čitateľovým evaluáciám fiktívnych výziev. Popisujem, ako kognitívne univerzálie radosti a smútku pôsobia v mysliach čitateľov ďalšej z Gaimanových poviedok. Cieľom práce je popísať interakcie čitateľských identít s literárnym priestorom Gaimanových príbehov a iniciovať snaženie o formuláciu univerzálneho modelu (modelov), ktorý by mohol zachytiť fundamentálne odlišnosti aj podobnosti v čitateľských prístupoch. Z tohto modelu (modelov) by neskôr mohli benefitovať budúce bádateľské pokusy v oblasti kognitívnej literárnej vedy.Drawing on the perspectives of Keith Oatley, Norman Holland, and Patrick Colm Hogan, I try to open the rich literary universe of the author of comic books, screenplays, and fiction for children and adults, Neil Gaiman, to literary cognitivism. The choice of my method is rooted in a criticism of theoretical approaches based on semantic externalism, semiotics, and Saussure's structuralism. I argue for a shift towards empirical methods of literary inquiry rooted in sound linguistics, psychology, and cognitive science. The overarching theoretical framework for the research into the topic are the cognitive theories of Norman Holland, a reader response literary theorist whose core premise establishes a multi-tiered system of feedback loops, wherein the reader applies their hypotheses (ranging from the most basic physiological responses, through cultural codes and canons, ultimately reaching the overarching identity, which both shapes the entire cognitive feedback process and is also shaped by it) to the engaged literary object. In a practical reader response study, I utilize Norman Holland's neuropsychoanalytic model to describe how readers read and enjoy a short story by Neil Gaiman. I argue that a successful literary transaction is contingent on the accommodation of readers' projected content, engagement of their psychological defenses, and making sense of the story's ambiguous fantastic plot. I also delineate a possible avenue of inquiry into literary universals, which are understood as intrinsically tied to our biological endowment. I apply Patrick Colm Hogan's theory of narrative prototypes based on the basic emotions of happiness and sadness to Neil Gaiman's novel Neverwhere. In a second reader response study included in this thesis, I utilize Keith Oatley's theory of emotions as feedback from readers' evaluations of fictional challenges. I demonstrate how the cognitive universals of happiness and sorrow (and universal narrative structures constituted thereof) are operative in the minds of readers of another one of Gaiman's stories The aim of this thesis is to describe the interaction of readers' identities with the fictional space of Gaiman's stories (the "smoke and mirrors" of his artifice) and initiate the work towards a formulation of an universal model which could account for the most fundamental differences and similarities found in reader strategies. This model (or models) would, ideally, benefit future research in the field of cognitive literary studies.