Predkladaná diplomová práca skúma aktuálne i metaforické trajektórie spojené so svadbami troch italských princezien vydaných za panovníkov strednej Európy v neskorom stredoveku. Prvé dve kapitoly sa zameriavajú na prípravu a priebeh nevestských ciest týchto kráľovien. S pomocou komparatívnej analýzy ideálnej verzie tohto cestovania od Diomede Carafu, s korešpondenciou a ďalšími prameňmi práca odhaľuje mechanizmus starostlivých príprav týchto ciest, vyberanie trasy, času alebo sprievodu nevesty, zameriava sa na logistiku cesty, jej rituálnu a edukačnú zložku. Tretia kapitola je venovaná rozboru renesančnej svadobnej rétoriky, tzv. epitalamií, ktoré sa objavujú v strednej Európe prvýkrát práve pri svadbách Bianky Marie a Bony Sforzy. Práca odhaľuje spôsob, s akým sa autori týchto kompozícií vyrovnali s neitalskou tradíciou a históriou, a ako využívali tento druh rétoriky na dynastickú propagandu.The submitted master thesis eximines the actual and metaphorical trajectories connected with the weddings of three Italian princesses wed to the late-medieval Central-European monarch. First two chapters focus on preparation and execution of the queens' bridal journeys. By the comparative analysis of an ideal version of the travel, proposed by Diomede Carafa, with correspondence and other types sources, the study shows the complex mechanism of the journey's planning, such as choosing the proper route and time, selecting the bride's entourage; it scrutinizes its logistics, ritual and educational level. The third chapter conducts an inquire into the Renaissance wedding poetry and rhetorics that occured in the Central Europe for the first time in occasion of Bianca Maria and Bona Sforza's weddings. The study reveals the way the humanists coped with non-Italian tradition and history, as well as how they inserted dynastic propaganda messages into their works.