Moja práca pojednáva o nádeji v našom živote na základe životnej skúsenosti každého z nás. Vychádzam z predpokladu konkrétnej filozofie Gabriela Marcela, ktorá je založená na skúsenosti človeka. V práci predkladám ako základ úvah tri fundamentálne skúsenosti, ktoré v živote zakúšame: totiž tajomstvo v živote človeka, vtelenie ako realitu nášho života a skúsenosť s Bohom v našom živote. Predmetom úvah je aj "materiálny" pohľad na život, v ktorom človek zostáva sám bez Boha vo vyložene materiálnom svete. Ukazujem na beznádejnú situáciu, ktorej vo svojej konečnosti materiálny človek čelí. Ľudský život bez Boha pôsobí ako súbor inkoherentých udalosti, v ktorých je človek existenciálne sám, v seba zachraňujúcom postavení, ako najvyššie absolútno, ale pritom je životom vedený na smrť. Toto postavenie nenachádza žiadnu bariéru v materiálnom svete. Spoločenstvo s Bohom však človeka chráni pred existenciálnou samotou, potvrdzuje jeho život, dáva životu zmysel. Len vzťah k Absolútnemu "Ty" je predpokladom absolútnej nádeje, ktorá naopak nenaráža na žiadnu nezdolateľnú prekážku. Absolútna nádej je totiž tá, ktorá si nekladie podmienku vyjadrenú slovami "dúfam, že", ale nádej ktorá hovorí "dúfam v Teba". V práci ukazujem, že tento pohľad na život, v ktorom prijímame tajomstvo, vtelenie a spirituálny rozmer umožňuje zakúšať absolútnu nádej. Potvrdzovaním tejto našej skúsenosti sa pred nami otvára nevídaný priestor nádeje prekračujúci aj horizont vlastnej smrti. V ďalšej časti svojej práce sa venujem rozvinutiu podmienok nádeje pod spirituálnym pohľadom v realite vtelenia a totiž spoločenstvu, láske a viere. Práve v tejto časti myslím, že nachádzam prepojenie viery , nádeje a lásky, v tom, že všetky tri čnosti sa vzťahujú k niekomu inému, niekomu s veľkým "N" a navzájom spolu súvisia. V záverečnej časti predkladám jednotlivé atribúty nádeje znovu s cieľom umožniť rozpoznanie nádeje v živote človeka. Hlavný prínos tejto práce vidím v predložení Marcelovho existenciálneho pohľadu na náš život a nádej v ňom. Tento pohľad nenecháva človeka samého či opusteného v primárnej nedôvere v život. Naopak, vo svetle prítomnosti nádeje, zachováva spirituálny rozmer života a vovádza človeka do vzťahu s Bohom a v dôvere v život. Na základe skúsenosti tak predkladá zjavný kontrast možnosti prežívať náš život, ak prijímame či neprijímame tajomstvo, vzťah s Bohom a vtelenú realitu svojho života. Marcelova konkrétna filozofia nádeje, sa nám tak stáva silnou oporou pre rozpoznanie nádeje v našom živote i životných postojoch.My work deals with hope in our lives based on the experience of each and every one of us. It is based on the assumption of a particular philosophy of Gabriel Marcel, which is based on man's experience. In my thesis, I present as a basis the three fundamental experiences we experience in life: the mystery in the life of man, the incarnation as the reality of our lives and the experience with God in our lives. The subject of reflection is also a "material" view of a life in which man remains alone without God in his material world. I show the hopeless situation that the material man faces in his finality. Human life without God acts as a set of incoherent events in which man is existentially self-preserving, the highest absolute, yet life-led to death. This position has no barrier in the material world. The community with God, however, protects man from existential solitude, confirms his life, gives life meaning. Only the relation to the Absolute "You" is a prerequisite of absolute hope, which, on the contrary, does not impinge on any irreconcilable obstacle. Absolute hope is the one that does not imply the condition expressed by the words "I hope it", but the hope that speaks "I hope in You". In my work, I show that this view of life in which we receive mystery, incarnation and spiritual dimension allows us to experience absolute hope. By confirming this experience, an unprecedented space of hope extends before us, beyond the horizon of our own death. In the next part of my work, I deal with the development of the conditions of hope under spiritual perception in the realm of incarnation, namely communion, love, and belief. It is in this part that I think that I find the connection of faith, hope, and love, that all virtues relate to someone else, someone with a capital "S", and they are related to each other. In the final part, I will present the individual attributes of hope again in order to allow the recognition of hope in the life of man. I see the main contribution of this work in presenting Marcel's existential view of our life and hope in it. This view does not leave a person alone or abandoned in primary mistrust in life. On the contrary, in the light of the presence of hope, it preserves the spiritual dimension of life and leads man into the relationship with God and in trust in life. Based on experience, he presents a clear contrast to the possibility of surviving our life if we accept or do not accept the mystery, the relationship with God, and the incarnate reality of our lives. Marcel's specific philosophy of hope, becomes a strong support for recognizing hope in our lives and attitudes of life.