Cieľom tejto diplomovej práce je čiastočný výskum fenoménu slovenského baladického filmu v rokoch 1962-1969 demonštrovaný prípadovými štúdiami filmov Balada o Vojtovej Maríne (Martin Ťapák, 1964), Tri gaštanové kone (Ivan Balaďa, 1966), Živý bič (Martin Ťapák, 1966) a Drak sa vracia (Eduard Grečner, 1967). K filmom pristupujeme pomocou metodológie odvodenej z neoformalizmu Davida Bordwella a Kristin Thompsonovej, v rámci ktorej uplatňujeme sémanticko-syntaktický prístup k filmovému žánru Ricka Altmana. Zaujímajú nás dve štruktúry: baladická a archetypálne vzorce. Prvú definujeme najmä pomocou teoretických prác Jaromíry Nejedlej o žánre literárnej balady, druhú pomocou prác Carla Gustava Junga, Northropa Fryea a Vladimíra Suchánka. V súlade s Fryeovou teóriou sa domnievame, že baladu môžeme považovať za tzv. posunutý mýtus, čo znamená, že hoci nie je mýtom v explicitnej podobe, môžeme v nej nájsť implicitné mytologické štruktúry (archetypálne vzorce). V našej práci sa teda zaoberáme analýzou (prevažne baladických aspektov) aj interpretáciou (prevažne archetypálnych aspektov). Filmy skúmame na pozadí dejín slovenského filmu a ich literárnych predlôh. Základné výskumné otázky, na ktoré sa snažíme odpovedať, sú: Spĺňajú štruktúry vybraných filmov kritéria žánru balady? A ako? Sú v niečom voči týmto kritériám ozvláštňujúce? Je na ich základe možné hovoriť o baladickej tendencii v slovenskom filme? Aké širšie archetypálne významy tieto filmy konotujú (prípadne denotujú)? Sú voči východzím vzorcom ozvláštňujúce? Sú v nejakej súvislosti s baladickou štruktúrou? Dokazujeme, že vo vybraných filmoch sa skutočne objavujú základné prvky literárnej balady a taktiež archetypálne vzorce, ktoré sa často zhmotňujú v podobe motívov kresťanského náboženstva. Dospievame k záveru, že môžeme uvažovať o baladickej tendencii slovenského filmu v rokoch 1962-1969.The aim of this Master thesis is the partial research of the phenomenon Slovakian balladic film in the years 1962-1969 which is demonstrated on the case studies Ballad of Vojtos' Marina (Martin Tapak, 1964), Three Chestnut Horses (Ivan Balada, 1966), The Living Scourge (Martin Tapak, 1966), The Dragon's Return (Eduard Grečner, 1967). We analyse the films by means of the methodology derived from neoformalism of David Bordwell and Kristin Thompson; we also apply Rick Altman's semantic-syntactic approach towards the film. We are interested in the two structures: the balladic one and the archetypal patterns. The first one we primarily define by means of the theoretical works concerning the genre of literary ballad by Jaromira Nejedla, the second by means of the works by Carl Gustav Jung, Northrop Frye and Vladimir Suchanek. In accordance with Frye's theory we believe that the ballad is so called moved myth which means it is not the conventional myth but we might find there implicit mythological structures (archetypal patterns). This work is focused on the analysis (mainly balladic aspects) and the interpretation (mainly of the archetypal aspects). The films are examined on the background of the history of Slovakian film and with the regards of the piece of literary work they are based on. The primary explorative questions which we tried to answer are: do the structures of the chosen films meet the criteria of ballad genre? How? Are they in any case towards those criteria defamiliarized? Is it possible to speak about the balladic trend in Slovakian film? Which other wider archetypal meanings do those films connate (or denote)? Are those archetypal meanings regarding the starting pattern defamiliarized? Are they connected with the balladic structure? We prove there really are the basic aspects of ballad and also the archetypal patterns which are often realized by means of the aspects of Christian religion in the chosen films. We conclude with the declaration that there was the balladic trend in Slovakian film in the years 1962-1969.