Pohľad na človeka v pracovnom procese, rovnako ako aj oblasť riadenia ľudských zdrojov čelí neustálym zmenám. Tieto zmeny sú riadené potrebami a hodnotami daných pracovných generácii. Happiness manažment ako novo sa objavujúci trend v organizačnej sfére, môžeme vnímať ako reakciu na súčasnú situáciu. Naša práca sa snaží o preskúmanie happiness manažmentu v nemeckých a slovenských pracovných prostrediach. Tiež sa snaží o určenie vplyvu happiness aktivít na úroveň komunikácie a medziľudských vzťahov na pracovisku. V snahe uchopiť fenomén happiness manažmentu vo všetkých jeho rovinách, sme sa rozhodli používať kvantitatívne aj kvalitatívne metódy výskumu. Teoretická časť práce opisuje relevantné zistenia z oblastí riadenia ľudských zdrojov, starostlivosti o zamestnancov, komunikácie, medziľudských vzťahov a konceptu happiness manažmentu. Praktická časť ponúka hlbšie porozumenie tejto problematiky, vychádzajúc pritom z metódy kvalitatívnych rozhovorov s happiness manažérmi a analýzy kvantitatívnych dát, získaných metódou Sociomapovania. Výskumné zhrnutia podporujú zistené fakty o novo sa rozvíjajúcej oblasti happiness manažmentu v nemeckom prostredí. Tiež predstavujú prvú snahu o preskúmanie tohto trendu v slovenskom prostredí.Attitude towards people in the workplace, as well as the area of human resources management is going through a constant change. These shifts are given by needs and values of the current work generation. Happiness management as newly rising trend in todays workplaces can be perceived as a reaction to the modern reality. This research seeks to explore the happiness management situation in German and Slovak workplaces. The research is aiming to identify the impact of happiness activities on communication and interperonal relationships in the workplace. In order to understand this trend in all its dimensions both quantitative and qualitative methods are employed. The theoretical part describes relevant findings in the area of human resource management, employee care, comunication and interpersonal relationships in the organization settings. At the same time it presents the basic concept of happiness management. The empirical part is offering a deeper understanding of the topic, that comes from qualitative interviews with happiness managers and qualitative data obtained from the method of Sociomapping. The research conclusions support previous findings from German organizational field. In addition to this it offers a pioneering assesment of thi field in Slovak workplaces.