Úvod: Možnosti rehabilitačnej intervencie pri ochorení frozen shoulder je veľké množstvo. Zaujíma nás, nakoľko je náš rehabilitačný prístup je pre pacienta prínosný. Cieľ: Zhodnotenie efektivity rehabilitačného procesu u pacientov, ktorý trpia syndrómom zamrznutého ramena. Efektivitu rehabilitačného procesu sme hodnotili na základe jednotlivých hodnotiacich parametrov, ktorými boli zvýšenie aktívneho a pasívneho rozsahu pohybu v postihnutom ramennom kĺbe, zníženie bolestivosti a zlepšenie funkčných schopností ramena. Metodika: Testovaná skupina bola tvorená 8 pacientmi, ktorým bol v poslednom období diagnostikovaný syndróm zamrznutého ramena, pričom sme nerozlišovali, či išlo o primárny alebo sekundárny rozvoj syndrómu. Základným kritériom, pre zaradenie pacienta do výskumu, bola bolestivosť ramena a obmedzený rozsah pohybu v ramennom kĺbe. Uvedené parametre boli pre samotný výskum kľúčové. Probandi boli vyšetrovaný celkom dvakrát. Prvýkrát pred začatím liečby a druhýkrát po skončení rehabilitačného procesu, teda po 3 týždňoch riadenej fyzioterapeutickej intervencie, ktorá obsahovala prvky manuálnej medicíny, mäkké techniky, aplikáciu fyzikálnej terapie s cieľom znížiť bolestivosť a lokálne zvýšiť metabolizmus. Na vyhodnotenie efektivity aplikovanej liečby bola použitá goniometrická metóda, ktorou sme stanovovali aktívne a pasívne rozsahy pohybov ramenného kĺbu. Na zhodnotenie miery bolestivosti sme využívali dotazníkovú metódu tzv. Vizuálnu analógovú škálu (VAS). Mieru obmedzenia v denných aktivitách sme hodnotili za pomoci dotazníkového Quick DASH testu. Výsledky: Z výsledkov vyplýva, že k signifikantnému zlepšeniu aktívneho rozsahu pohybu došlo pri vykonávaní flexie, abdukcie, horizontálnej abdukcie, horizontálnej addukcie a vonkajšej rotácii. Pri vykonávaní extenzie a vnútornej rotácie došlo síce k zlepšeniu aktívne vykonávaného pohybu, avšak tento rozdiel nebol štatisticky významný. Pri hodnotení pasívne vykonávaného pohybu sme dospeli k záveru, že k signifikantnému zlepšeniu pasívneho rozsahu pohybu došlo pri vykonávaní flexie, abdukcie, horizontálnej abdukcie, horizontálnej addukcie, vonkajšej rotácií a vnútornej rotácií. Pri vykonávaní extenzie došlo síce k zlepšeniu pasívne vykonávaného pohybu, avšak tento rozdiel nebol štatisticky významný. Pri posudzovaní zmeny vnímania bolesti došlo k štatisticky významnému zlepšeniu vnímania bolesti pri hodnotení bolesti v pokoji. Naopak, napriek subjektívnemu zlepšeniu vnímania bolesti u jednotlivých pacientov, štatistická analýza nepotvrdila signifikantné zlepšenie pri hodnotení bolesti pri pohybe. Štatistická analýza dát ďalej potvrdila signifikantné zlepšenie funkcie hornej končatiny pri vykonávaní činností definovaných v Quick DASH dotazníku - v jeho základnom module. Aj keď sme u pacientov zaznamenali mierne zlepšenie funkčných schopností hornej končatiny pri hodnotení podľa činností definovaných v Quick DASH dotazníku - v jeho module o práci, štatistická analýza nepotvrdila signifikantné zlepšenie. Záver: Na základe nami získaných a analyzovaných dát možno skonštatovať, že konzervatívny postup liečby frozen shoulder prináša zlepšenie rozsahov pohybov a funkčných schopností hornej končatiny, pričom počas liečby dochádza k postupnému znižovaniu bolesti.Introduction: There are many possibilities for rehabilitation intervention for frozen shoulder disease. We are interested in how our rehabilitation approach is beneficial for the patient. Objective: To evaluate the effectiveness of the rehabilitation process in patients suffering from frozen shoulder syndrome. We evaluated the effectiveness of the rehabilitation process on the basis of individual evaluation parameters, which were an increase in the active and passive range of motion in the affected shoulder joint, a reduction in pain and an improvement in the functional abilities of the shoulder. Methods: The test group consisted of 8 patients who were recently diagnosed with frozen shoulder syndrome, and we did not distinguish whether it was the primary or secondary development of the syndrome. The basic criteria for enrolling the patient in the research was shoulder pain and limited range of motion in the shoulder joint. These parameters were key for the research itself. Probands were examined a total of twice. For the first time before the start of treatment and for the second time after the rehabilitation process, is after 3 weeks of controlled physiotherapy intervention, which included elements of manual medicine, soft techniques, application of physical therapy to reduce pain and increase metabolism locally. To evaluate the effectiveness of the applied treatment, the trigonometric method was used, by which we determined the active and passive ranges of movements of the shoulder joint. To evaluate the degree of pain, we used a questionnaire method called Visual Analogue Scale (VAS). We assessed the degree of limitation in daily activities using the Quick DASH questionnaire. Results: The results show that there was a significant improvement in the active range of motion when performing flexion, abduction, horizontal abduction, horizontal adduction and external rotation. Although the active movement was improved during the extension and internal rotation, this difference was not statistically significant. In evaluating the passively performed motion, we came to the conclusion that there was a significant improvement in the passive range of motion when performing flexion, abduction, horizontal abduction, horizontal adduction, external rotation and internal rotation. Although the passive movement was improved during the extension, this difference was not statistically significant. When assessing the change in pain perception, there was a statistically significant improvement in pain perception in the assessment of pain at rest. On the contrary, despite the subjective improvement in pain perception in individual patients, statistical analysis did not confirm a significant improvement in the assessment of pain on movement. Statistical analysis of the data further confirmed a significant improvement in upper limb function in performing the activities defined in the Quick DASH questionnaire - in its basic module. Although we observed a slight improvement in upper limb function in patients according to the activities defined in the Quick DASH questionnaire - in its work module, statistical analysis did not confirm a significant improvement. Conclusion: Based on the data obtained and analyzed by us, it can be concluded that the conservative approach to frozen shoulder treatment improves the range of motion and functional abilities of the upper limb, while during the treatment there is a gradual reduction of pain.