Cieľom diplomovej práce bolo zistiť efekt rehabilitácie doplnenej o zrkadlovú terapiu na hybnosť ruky a stav návratu funkcie hornej končatiny u pacientov po cievnej mozovej príhode v subakútnom štádiu ochorenia s hemiparetickou končatinou. Teoretická časť obsahuje poznatky o funkcii ruky a jej riadení u zdravého človeka, o zmenách spôsobených vplyvom cievnej mozgovej príhody a spôsoboch či rôznych typoch prístupov v rámci rehabilitácie pri snahe o návrat ku zdraviu či kompenzáciu poškodených schopností. Významnú časť tvorí popis poznatkov zo súčasných dostupných zdrojov o samotnej zrkadlovej terapii- informácie o jej účinkoch, o indikáciách a kontraindikáciách a o spôsobe aplikácie. Vo výskumnej časti boli dve skupiny pacientov. Kontrolná skupina (10 pacientov vo veku 70,3 ? 7,1), ktorá po dobu troch týždňov absolvovala štandardnú rehabilitáciu pre hemiparetikov a experimentálna skupina (10 pacientov vo veku 76,5?8,7), ktorá malá túto trojtýždňovú rehabilitáciu doplnenú o 15 cvičebných jednotiek zrkadlovej terapie. Na začiatku a na konci terapie sa hodnotilo 5 parametrov: úchop testom podľa Gútha, rozsah aktívneho a pasívneho pohybu v ramennom kĺbe, bolesť ramena a stav návratu funkcie hornej končatiny podľa Chedoke-McMaster Stroke Assessment, pričom sa porovnávali výsledky medzi skupinami. Výsledky nedokázali významné rozdiely medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou.The aim of the thesis was to investigate the effect of rehabilitation with the addition of mirror therapy on the mobility of hand and the return status of upper limb function in patients with stroke in subacute stage of disease with a hemiparetic limb. The theoretical part includes information about the function of the hand and its management in a healthy person, about changes caused by the impact of stroke and the ways or different types of approaches in the context of rehabilitation in an effort to return to health, or to compensate the damaged abilities. An important part is the description of the current knowledge of the resources available on mirror therapy itself - information on its effects, on indications and contraindications and on the method of application. There were two groups of patients in the research part. The control group (10 patients aged 70.3 ? 7.1), who passed a three-week standard rehabilitation for hemiparethics and the experimental group (10 patients aged 76.5 ? 8.7), who passed the three-week rehabilitation together with 15 units of mirror therapy. At the beginning and at the end of the treatment, 5 patients were evaluated: a grip test by Guth, the range of active and passive movements in the shoulder joint, shoulder pain and the state of the return of upper limb function by Chedoke-McMaster Stroke Assessment, while the results were compared between the groups. The results did not show significant differences between the experimental and control groups.