Predkladaná diplomová práca sa venuje jurisdikčným aspektom potierania pirátstva. Je rozdelená do siedmich kapitol. Prvá kapitola pojednáva o pirátstve podľa obyčajového medzinárodného práva, načrtá rozdielnosť v názoroch čo pod pirátstvo spadá a či je pirátstvo zločinom podľa medzinárodného práva. Podáva tiež stručný prehľad jednotlivých kodifikačných snáh, ktoré vytvorili základ súčasnej právnej úpravy. Druhá kapitola sa venuje Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a definícii pirátstva v nej obsiahnutej. Analyzuje jednotlivé časti definície a odpovedá na otázku, či ide o plnohodnotnú hmotnoprávnu definíciu zločinu. V tretej kapitole sa práca venuje univerzálnej jurisdikcii podľa UNCLOS, postoju štátov medzinárodného spoločenstva k jej uplatňovaniu a dôvodom prečo mnohokrát k uplatneniu jurisdikcie nedochádza. Štvrtá kapitola vysvetľuje pojem ozbrojená lúpež na mori/proti lodiam. Predstavuje Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti námornej plavbe (SUA), Dohovor proti braniu rukojemníkov a analyzuje ustanovenia použiteľné na uplatnenie jurisdikcie pri potláčaní činov pirátstvu podobných. Piata a šiesta kapitola sa venujú role medzinárodných organizácií v boji proti pirátstvu. V piatej kapitole je predstavená Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a jej činnosť vo vzťahu k pirátstvu. Činnosťou OSN vo vzťahu k situácii v Somálsku, rezolúciám rozširujúcim aplikáciu vykonávacích opatrení podľa UNCLOS na teritoriálne vody Somálska a somálsku pevninu sa venuje kapitola šesť. Zároveň prestavuje možnosti trestného stíhania a väznenia navrhované Generálnym sekretariátom OSN. V poslednej kapitole sa práca venuje problematike transferových dohôd a právnemu rámcu upravujúcemu tieto dohody.Submitted final thesis is concerning with the jurisdictional aspects of piracy suppression. It is devided into seven chapters. First chapter is dealing with piracy under customary international law, with the divergence in opinions which acts create a crime of piracy and whether it is a crime under international law, or not. It shortly outlines also codification efforts during 20th century, which created the base for current legal framework. Second chapter is introducing UN Convention on the Law of the Sea (UNCLOS) and deals with the definitions of piracy in it. It analyzes individual parts of the definition and answers to the question, whether the definition of piracy in UNCLOS is full-fledged, or the crime needs to be defined in national legislations. Third chapter is concerning with the universality principle according to UNCLOS, with an attitude of the states of international community and the reasons why they don´t apply this principle. Chapter four explains the difference between piracy and armed robbery at sea/against ships. It analyzes relevant provisions of two international treaties, Convention for the Suppression of Unlawful Acts against Maritime Navigation and Convention against the Taking of Hostages, which can be used to apply jurisdiction against crimes similar to piracy. Next two chapters concern with the role of international organisations in the fight against piracy. Fifth chapter introduces International maritime organisation (IMO) and its work in relation with piracy. Activities of United Nations in relation to piracy off the coast of Somalia are analyzed in chapter six. This chapter concerns with the resolutions accepted by Security Council allowing the use of enforcement measures in Somalia territorial waters and mainland, and also with the possibilities proposed by Secretary-General to solve the prosecution and imprisonment of Somali pirates. The last, seventh, chapter deals with transfer agreements and the applicable legal framework to this agreements.