Práca predkladá návrh na model analýzy dokudrám, ktorý by dokázal vysvetliť fungovanie hybridného charakteru formy tejto kategórie. Za špecifikum je považované zreteľné prelínanie naratívnej a rétorickej formy. Práca vychádza primárne z teoretických východísk poetiky (formalizmu), ktorá vníma dielo ako formálny systém prvkov a vzťahov medzi nimi. Za hlavné nástroje sú zvolené koncepty naratívnych módov Davida Bordwella, dokumentárnych módov Billa Nicholsa a kategórie hlasu Carla R. Plantingu. Tieto poznatky sú doplnné o zameranie sa na komunikačný kontext, v ktorom sa dané dielo nachádza v rámci jeho pragmatickej funkcie (presvedčiť diváka o niečom). Model je testovaný jednak v teoretickej časti priebežne v čiastkových analýzach pri predstavovaní jednotlivých konceptov na vybraných dokudrámach a jednak v analytickej časti v detailnej analýze dokudrámy True Štúr. V tejto analýze sa demonštruje synergia naratívnej a rétorickej formy, kedy sa vo forme vybrabého diela prejavujú určité konvencie klasického naratívneho módu, výkladového módu a formálneho hlasu a zároveň sa určité konvencie týchto konceptov porušujú. Vysvetlenie je možné v tomto ohľade poskytnúť poukázaním na rétorický zámer diela presvedčiť diváka o platnosti zvolenej re-prezentácie.The paper presents a proposal for a model of analysis that can explain the functioning of the hybrid character of docudrama. The distinction between narrative and rhetorical forms is specific feature in this case. The work is based primarily on the theoretical basis of poetics (formalism), which perceives a work of art as a formal system of elements and relationships between them. The main tools are David Bordwell's narrative concepts, Bill Nichols' documentary modes, and Carl R. Plantinga's voice. These tools are complemented by focusing on the communication context in which the work of art with its pragmatic function is situated (convincing the viewer about something). The model is tested both in the theoretical part in the partial analyzes of selected docudramas during the presentation of given concepts, and in the analytical part in a detailed analysis of the docudrama True Štúr. This analysis demonstrates the synergy of the narrative and rhetorical form in which some conventions of classical narrative mode, expository and formal voice manifest in the form of a select work, and some conventions of these concepts are violated. Explanation can be provided in this regard by pointing to the rhetorical intention of the work to persuade the viewer about the validity of the selected re-presentation.