Ústrednou témou predkladanej práce je vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach, princíp založený na vzájomnej dôvere, ktorý by sa podľa Záverov z Tampere mal stať základným kameňom justičnej spolupráce. Práca sa zaoberá vývojom justičnej spolupráce, ktorá je súčasťou tretieho piliera Európskej únie. Ukazuje formy súdnej spolupráce pred založením Európskej únie, spoluprácu v rámci tretieho piliera, zmeny s ohľadom na nový cieľ EÚ- priestor slobody, bezpečnosti a práva, ako aj zmeny, ktoré prináša Lisabonská zmluva. Vzhľadom k negatívnemu postoju členských štátov ratifikovať tradičné medzinárodné dohovory, princíp vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach by nebol uvedený do života bez rámcových rozhodnutí - právneho nástroja tretieho piliera. Zlomovým bodom v uplatňovaní konceptu vzájomného uznávania bolo rámcové rozhodnutie zavádzajúce európsky zatýkací rozkaz.The focus of the presented work is mutual recognition of decisions in criminal matters - principle based on the mutual trust - which should became (according to the Tampere Conclusions) a cornerstone of judicial co-operation. The work deals with the development of judicial co-operation, part of the former third pillar of the European Union. It shows forms of the judicial co-operation before establishment of the EU, co-operation under the Third Pillar, changes with respect to EU's new target - Area of Freedom, Security and Justice and also differencies broght by the Lisbon Treaty. Because of the negative position of the member states to ratify tradicional international conventions principle of mutual recognition of decisions in criminal matters could not be bring into life without framework decisions - legal act of the Third Pillar. The framework decision on the European Arrest Warrant was a breakthrough in application of the concept of mutual recognition.