Cieľ: Cieľom výskumu v praktickej časti práce bolo posúdiť psychosomatickú záťaž v povolaní pôrodnej asistentky vo vybraných zdravotníckych zariadeniach. Metodika: Výskumnú vzorku tvorili pôrodné asistentky, ktorých počet bol 129. K zberu dát bola skonštruovaná dotazníková batéria zložená z troch štandardizovaných dotazníkov (Meisterov dotazník, MBI a Symptomatologický inventár) a bola doplnená o otázky týkajúce sa sociodemografických a pracovných údajov. Dáta z dotazníkov boli spracované v programe Microsoft Excel, v ktorom sa určila popisná štatistika. Na štatistickú analýzu, vzhľadom na stanovené hypotézy a povahu dát, boli použité Kolmogorov-Smirnov test normality a Spearmanov korelačný test. Štatistickú analýzu sme vykonávali v programe SPSS 22. Výsledky: Po analýze dát bola vyhodnotená pracovná psychická záťaž u pôrodných asistentiek podľa faktorov Meisterovho dotazníka, pričom ani v jednom faktore (preťaženie, monotónnosť, nešpecifická stresová odozva, hrubé skóre) nebola prekročená kritická hodnota a tak môžeme konštatovať, že pôrodné asistentky nevnímajú negatívne svoju pracovnú záťaž. V subškále emocionálneho vyčerpania bolo 63 (48,8%) pôrodných asistentiek nevyhorených a 30 (23,3%) vykazovalo vyhorenie. V druhej oblasti (depersonalizácia) bolo 72% respondentiek nevyhorených, 32,6% vykazovalo mierne vyhorenie a 11,6% vyhorenie. Somatické ťažkosti udávalo v priemere 42,81 pôrodných asistentiek. Psychické ťažkosti udávalo v priemere 45,09 opýtaných. Na základe štatistických výpočtov sme zistili, že existujú vzťahy medzi pracovnou záťažou, vyhorením a psychosomatickými problémami a že sa navzájom ovplyvňujú. Zo štatistických výpočtov bolo zistené, že vek a dĺžka praxe nesúvisia s mierou vyhorenia u pôrodných asistentiek. Záver: Výsledky výskumu preukázali, že pôrodné asistentky z vybraných zdravotníckych zariadení vnímajú svoju psychickú pracovnú záťaž primerane. Stupeň vyhorenia v emocionálnom vyčerpaní bol mierny a v oblasti depersonalizácie dokonca nízky. Priemerné skóre bodov v celkovej miere psychosomatických ťažkostí bolo 87,9 bodu. Minimum 50 a maximum 182 bodov. Je dôležité, aby sa zamestnávatelia zaujímali o psychické i fyzické zdravie svojich zamestnancov a v prípade zistenia odchýlok od normy zdravia vedeli podniknúť kroky k jeho náprave. Pôrodné asistentky by mali tiež dbať o svoje psychické zdravie vhodným životným štýlom.Aim: The aim of the research in the practical part of the thesis was to assess the psychosomatic burden in the profession of midwifery in selected health care institutions. Methodology: The research sample consisted of 129 midwives.A questionnaire battery consisting of three standardized questionnaires (Meister Questionnaire, MBI and Symptomatology Inventory) was constructed for data collection and was supplemented with questions related to socio-demographic and occupational data. Data from the questionnaires were processed in Microsoft Excel to determine descriptive statistics. For statistical analysis, given the stated hypotheses and the nature of the data, we used Kolmogor-Smirn´s normality test and Spearman's correlation test. Statistical analysis was performed using SPSS 22 software. Results: After data analysis, the work psychological burden of midwives was evaluated according to the factors of Meister's questionnaire, and in none of the factors (overload, monotony, non-specific stress response, raw score) was the critical value exceeded, and thus we can conclude that midwives do not perceive their workload negatively. In the emotional exhaustion subscale, 63 (48.8%) midwives were not burnt out and 30 (23.3%) showed burnout. In the second domain (depersonalization), 72% of the respondents were unburnt, 32.6% showed moderate burnout and 11.6% showed burnout. Somatic distress was reported by an average of 42.81 midwives. Psychological distress was reported by 45.09 respondents on an average. Based on statistical calculations, we found that there are relationships between workload, burnout and psychosomatic problems and that they influence each other. From the statistical calculations, it was found that age and length of experience were not related to burnout rates in midwives. Conclusion: The results of the research showed that midwives from the selected health facilities perceived their psychological workload to be adequate. The degree of burnout in emotional exhaustion was moderate and even low in depersonalization. The mean score of the scores in the overall measure of psychosomatic distress was 87.9 points. The minimum and maximum scores were 50 and 182, respectively. It is important for employers to take an interest in the psychological and physical health of their employees and to be able to take steps to correct deviations from the health norm when they are detected. Midwives should also take care of their mental health through an appropriate lifestyle.