Táto diplomová práca je zameraná na skúmanie vplyvu výuky výslovnosti na plynulosť čítaného prejavu českých študentov angličtiny. Všetci účastníci na tomto výskume sú študentmi Univerzity Palackého v Olomouci na katedre Anglistiky a Amerikanistiky a anglický jazyk ovládajú dobre. Avšak ako rôzne štúdie dokazujú (medzi nimi napríklad Derwing and Munro 2005, Piske et al. 2001, and Flege et al. 1995), aj tí najpokročilejší hovoriaci v cudzom jazyku málokedy dosiahnu úroveň výslovnosti rodeného hovoriaceho. Preto je metodológia tejto práce zameraná na porovnávaní plynulosti čítaného prejavu, hlavne vlastností ako je intonačné rozpätie a dĺžka prejavu, pred a po výuke výslovnosti. Aby som zistila, či dokáže výuka ovplyvniť plynulosť reči a priblížiť výkon nerodených hovoriacich k tým rodeným, je výkon jednotlivých študentov ďalej porovnávaný k výkonu štyroch rodených hovoriacich. V teoretickej časti sa zaoberám rôznymi definíciami plynulosti reči a jej základnými znakmi, ďalej popisujem rozdiely medzi prozodickými vlastnosťami spontánnej reči a čítaného prejavu a vysvetľujem aký vplyv má interpunkcia textu na plynulý čítaný prejav. V druhej kapitole teoretickej časti sa zaoberám všeobecnými tendenciami v oblasti výuky výslovnosti a vplyvom segmentálnej a suprasegmentálnej výuky na plynulosť čítaného prejavu. Ďalej vysvetľujem rolu učiteľa a jeho spätnej väzby a popisujem subjektívny a objektívny druh hodnotenia plynulosti čítaného prejavu. V praktickej časti práce analyzujem samotnú výuku, ktorá vzhľadom na pandémiu koronavírusu prebiehala v distančnej forme s oneskorenou spätnou väzbou. V analýze jednotlivých nahrávok som sa zamerala na intonačné rozpätie a úroveň hlasu, čo bolo založené na príklade diplomovej práce Pattersona (2000). Druhá vlastnosť plynulého čítaného prejavu, na ktorú som sa zamerala je dĺžka prejavu. Prvá hypotéza tejto práce je, že intonačné rozpätie v nahrávke s pred výuky bude užšie v porovnaní s rodenými hovoriacimi. Druhá hypotéza hovorí, že výukou výslovnosti dokážeme priblížiť intonačné rozpätie nerodených hovoriacich k modelu rodeného hovoriaceho. Tretia hypotéza hovorí, že úroveň hlasu sa vplyvom výuky nezmení a štvrtá hypotéza, že čítaný prejav bude pomalší v nahrávkach po výuke než bol pred výukou. Aj napriek tomu, že neboli jednotné pre každého hovoriaceho, štatistické výsledky naznačujú, že intonačné rozpätie nerodených hovoriacich bolo v nahrávke s pred výuky užšie než rozpätie rodených hovoriacich. Priblíženie sa intonačným rozpätím k modelu rodených hovoriacich sa však nepotvrdilo, tým pádom bola druhá hypotéza vyvrátená. V súlade s očakávaním, výsledky analýzy ukazujú, že úroveň hlasu sa vplyvom výuky výslovnosti nezmenila. A nakoniec, doba trvania čítaného prejavu sa vplyvom výuky priblížila k modelu rodených hovoriacich. Na záver to znamená, že výsledky dokazujú pravdivosť troch hypotéz a vyvracajú jednu hypotézu.This master's thesis is focussed on addressing the effects of explicit pronunciation instruction on oral reading fluency of Czech learners of English. The participants of the study are all university students at the department of English and American studies and have a good command of the English language. However, as various studies suggest (among them Derwing and Munro 2005, Piske et al. 2001, and Flege et al. 1995), even the most advanced speakers of an L2 rarely achieve native-like speech. Thus, methodology of this study is based on the comparison of the oral reading fluency, namely on the features of pitch and duration of utterances, before and after the explicit pronunciation instruction and learner's performance is compared to the performance of four native speakers to see whether the instruction can bring the L2 production to the native-like level. In the review of literature, I explored the various definitions of fluency and its key features, addressed the differences between spontaneous speech prosody and reading prosody and explained how the text's punctuation can help or hinder fluent reading. In the second chapter of the review of literature, I examined the general tendencies of pronunciation instruction and the effectiveness of suprasegmental and segmental instruction in enhancing reading fluency. Furthermore, I examined the role of the teacher and corrective feedback, as well as the objective and subjective reading fluency assessment methods. Within the practical part of the thesis, I analysed the instruction process that, due to the outbreak of the pandemic, took the form of distance education with delayed feedback. In the analysis of the recordings, the focus was on pitch span and pitch level and the method of the analysis was based on Patterson (2000). The second analysed feature of fluent reading was the utterance duration. The first hypothesis of this thesis is that the pitch range before the pronunciation instruction will be narrower than that of the native speaker. The second hypothesis is that the instruction will bring the non-native speakers' production to the native model. The third hypothesis is that the pitch level will not change as a result of the instruction. And the fourth hypothesis is that the duration of the utterance will be slower after the pronunciation instruction than before the instruction. Despite the fact that the results were not unanimous for all speaker, they indicate that the L2 production before the pronunciation instruction was indeed narrower in terms of pitch span than that of the native speaker. The move towards the native model was, however, not observed and the second hypothesis had to be rejected. As was expected, the results indicated that the pitch level did not change as a result of the instruction. And lastly, the duration of the utterance moved closer to the native model as a result of the instruction. Thus, three of the hypotheses has been supported by the results of the analysis and one has been refuted.