Úvod: Diplomová práca sa zaoberá predisponujúcimi faktormi pre riziko výskytu hypertrofického novorodenca a jeho vplyvom na materské komplikácie. Cieľ: Cieľom našej práce bolo preskúmať rizikové faktory súvisiace s hypertrofiou novorodenca. Zisťovali sme, ktoré potencionálne rizikové faktory sa podieľajú na vzniku hypertrofie a do akej miery vplýva pôrod hypertrofického novorodenca na materské komplikácie. Metóda: Štúdia bola schválená etickou komisiou. Zúčastnilo sa jej 736 respondentov. Výskumnú skupinu tvorilo 115 žien, ktoré porodili hypertrofického novorodenca s hmotnosťou viac ako 4000g. Kontrolnú skupinu tvorilo 621 žien, ktoré porodili novorodenca s pôrodnou hmotnosťou 2500-3999g. Výskumná vzorka zahŕňala ženy hospitalizované na pôrodnej sále na Gynekologicko- pôrodníckej klinike vo FN Brno- Bohunice. Zo zdravotnej dokumentácie sme do indikátorového hárku získavali a spracovávali nasledovné indikátory: vek rodičky, BMI rodičky pred tehotenstvom, získaný hmotnostný prírastok počas tehotenstva, paritu, výskyt GDM, pôrodnú hmotnosť novorodenca, pohlavie novorodenca, spôsob vedenia pôrodu, gestačný týždeň a výskyt dystokie ramienok. Sledovali sme jednotlivé premenné a následne sme ich štatisticky spracovali a vyhodnotili. Pre overenie výskumných hypotéz sme použili podľa povahy získaných dát štatisticky nástroj Chi-kvadrát test. Výsledky: Na základe štatistického testovania hypotéz sme zistili, že existuje štatisticky významný vzťah medzi rodičkami s GDM a hypertrofiou novorodenca. Rodičky s GDM majú väčšiu pravdepodobnosť výskytu hypertrofie plodu než rodičky bez GDM. Výskumnú vzorku tvorilo 115 (15,6%) žien, ktoré porodili hypertrofického novorodenca a 621 žien, ktoré porodili novorodenca s normálnou pôrodnou hmotnosťou. Z tohto výskumného súboru malo GDM 16 (13,9%) žien, ktoré porodili hypertrofického novorodenca a 26 (4,2%) žien, ktoré porodili novorodenca s normálnou pôrodnou hmotnosťou. Štatisticky významný vzťah sme zistili aj medzi obezitou rodičky a výskytom hypertrofie plodu. 12 (10,4%) žien zo 115 žien, ktoré porodili hypertrofického novorodenca bolo obéznych (BMI > 30) a z kontrolnej skupiny 621 žien, ktoré porodili novorodenca s optimálnou pôrodnou hmotnosťou trpelo 11 (1,8%) žien obezitou, ďalej medzi zvýšeným hmotnostných prírastkom počas tehotenstva, v závislosti od BMI a hypertrofiou plodu. Z celkové počtu 736 žien malo 148 (20,1%) žien hmotnostný prírastok počas tehotenstva vyšší, než sú doporučené hodnoty v závislosti od BMI. Zo skupiny žien 115, ktoré porodili hypertrofického novorodenca malo 58 (50,4%) žien zvýšený hmotnostný prírastok počas tehotenstva v závislosti od BMI a zo skupiny žien 621, ktoré porodili novorodenca s normálnou pôrodnou hmotnosťou malo 90 (14,5%) žien zvýšený hmotnostný prírastok počas tehotenstva v závislosti od BMI. Tiež sa potvrdil štatisticky významný vzťah medzi hypertrofiou novorodenca a výskytom dystokie ramienok, z výskumného súboru sa vyskytla dystokia ramienok pri 12 (10,4 %) pôrodoch komplikovaných hypertrofiou a v kontrolnej skupine sa vyskytli 3 (0,5%) pôrody komplikované dystokiou ramienok a vzťah medzi novorodencami mužského pohlavia a výskytom hypertrofie zo 115 hypertrofických novorodencov bolo 81 (70,4%) novorodencov mužského pohlavia a z kontrolnej skupiny 621 novorodencov s normálnou pôrodnou hmotnosťou bolo mužského pohlavia 252 (40,6%) novorodencov. Nepotvrdil sa štatisticky významný vzťah medzi hypertrofiou novorodenca a operačne ukončeným pôrodom. Záver: Z výsledkov našej štúdie vyplýva, že GDM, zvýšený hmotnostný prírastok počas tehotenstva, mužské pohlavie plodu a obezita sa podieľajú na vzniku hypertrofie novorodenca a taktiež, že pri hypertrofii je vyšší výskyt dystokie ramienok počas pôrodu. Hypertrofiu novorodenca môžeme považovať za veľký problém v manažmente tehotenstva a pôrodu.Introduction: The diploma thesis deals with predisposing factors for the risk of hypertrophic newborn and its influence on maternal complications. Main Aim: The aim of our diploma thesis was to examine the risk factors influencing the development of hypertrophy and its impact on maternal complications. We investigated which potential risk factors contribute to the birth of a hypertrophic newborn affect maternal complications. Methodology: The study was approved by the ethics committee. It was attended by 736 respondents. The research group consisted of 115 women who gave birth to a hypertrophic newborn weighing 4000g. The control group consisted of 621 women who gave birth to a newborn with a birth weight of 2500-3999g. The research sample included women hospitalized in the delivery room at the Gynecology and Obstetrics Clinic at the Brno- Bohunice University Hospital. We obtained and processed the following indicators from the medical documentation into the indicator sheet: age of the mother, BMI of the mother before pregnancy, weight gain during pregnancy, parity, incidence of GDM, birth weight of the newborn, sex of the newborn, method of delivery, gestational week and incidence of shoulder dystocia. We monitored the individual variables and then statistically processed and evaluated them. To verify the research hypotheses, we used the statistical tool Chi-square test according to the nature of the obtained data. Results: Based on statistical hypothesis testing, we found that there is a statistically significant relationship between mothers with GDM and neonatal hypertrophy. Mothers with GDM are more likely to develop fetal hypertrophy than mothers without GDM. The research sample consisted of 115 (15.6%) women who gave birth to a hypertrophic newborn and 621 women who gave birth to a newborn with a normal birth weight. Of this study population, 16 (13.9%) women who gave birth to a hypertrophic neonate and 26 (4.2%) women who gave birth to a neonate with a normal birth weight had GDM. We also found a statistically significant relationship between maternal obesity and the incidence of fetal hypertrophy. 12 (10.4%) women from 115 women who gave birth to a hypertrophic newborn were obese (BMI> 30) and of the control group of 621 women who gave birth to a newborn with optimal birth weight, 11 (1.8%) women were obese, and among the increased weight gain during pregnancy, depending on BMI and fetal hypertrophy. From the total number of 736 women, 148 (20.1%) women had a weight gain during pregnancy higher than the recommended values depending on BMI. Of the 115 women who gave birth to a hypertrophic neonate, 58 (50.4%) women had an increased weight gain during pregnancy depending on BMI, and of the 621 group of women who gave birth to a normal birth weight, 90 (14.5%) women had an increased weight gain. weight gain during pregnancy as a function of BMI. A statistically significant relationship between neonatal hypertrophy and the occurrence of shoulder dystocia was also confirmed. Among male neonates and the incidence of hypertrophy, there were 81 (70.4%) male neonates out of 115 hypertrophic neonates, and 252 (40.6%) neonates were male and 621 neonates with normal birth weight. A statistically significant relationship between neonatal hypertrophy and surgery was not confirmed. Conclusion: The results of our study show that GDM, obesity, increased weight gain during pregnancy and male fetus are involved in the development of neonatal hypertrophy and also that hypertrophy affects the development of shoulder dystocia during labor. Hypertrophic newborn can be considered a major problem in the management of pregnancy and labor.