Dizertačná práca sa zaoberá problematikou filozofického poradenstva, pomáhajúcej profesie, ktorá nadväzuje na antické poňatie filozofie ako praktického nástroja určeného na zaobchádzanie s ľudským utrpením a kultiváciu našej mysle, respektíve správania. Filozofickí poradcovia tvrdia, že filozofia disponuje terapeutickým potenciálom v tom zmysle, že vedie k rastu subjektívneho pocitu pohody klienta a domnievajú sa, že filozofické znalosti a zručnosti zvyšujú našu schopnosť orientovať sa vo svete a vynášať lepšie morálne súdy. Výskum však ukazuje, že filozofickí poradcovia vplyv filozofie na zlepšenie klientovho psychického stavu preceňujú, pretože ignorujú celý rad faktorov, ktoré sa na ňom podieľajú, vrátane psychologického imunitného systému alebo terapeutického (poradenského) vzťahu. S pomocou poznatkov z experimentálnej filozofie a morálnej psychológie ukážem, že ani druhá z vyššie uvedených téz, ktorú filozofickí poradcovia obhajujú, nie je platná. Na skutočnosti, že sme naratívne tvory, uvidíme, že ak filozofické poradenstvo lieči a zvyšuje subjektívny pocit pohody klienta, tak potom tým, že pôvodne negatívne alebo chaotické zážitky, ktoré sú pre neho zdrojom utrpenia, prerozpráva do nového životného príbehu, ktorý udelí jeho utrpeniu zmysel a z chaosu vytvorí poriadok. Filozofickí poradcovia nie sú trénovaní v psychológii a psychiatrii a podnikajú neprofesionálne filozofické vhľady do povahy klientových problémov, vedení iba svojou intuíciou a subjektívnymi preferenciami. Filozofické poradenstvo nasiaklo pavedou a pseudovedou, čo vzbudzuje oprávnené obavy o jeho škodlivosti pre klienta. Filozofickí poradcovia nedisponujú žiadnymi exkluzívnymi metódami odlišnými od postupov používaných v psychoterapii a preto neexistuje dôvod, prečo vzťah medzi filozofiou a psychoterapiou riešiť založením samostatného oboru filozofického poradenstva.The doctoral thesis deals with the problems of philosophical counseling which is a helping profession that relates to the ancient concept of philosophy according to which philosophy is a practical tool that helps people manage their suffering and cultivate their minds and behavior. Philosophical counselors claim that philosophy is a discipline with a therapeutic potential and can thereby increase one´s level of subjective well-being (SWB). They also believe that philosophical knowledge and skills make us less puzzled when facing the problems of ordinary life and improve our moral judgments. But the research that will be presented in the thesis shows that philosophical counselors overestimate the impact of philosophy on our SWB as they ignore a wide range of factors that contribute to higher levels of SWB, such as the psychological immune system or therapeutic (counseling) relationship. Employing findings from experimental philosophy and moral psychology, I will show that the second of the aforementioned ideas philosophical counselors advocate is also invalid. From the fact that we are storytelling animals, I will deduce that, if philosophical counseling does have therapeutic effects and increases our levels of SWB, it does so by retelling negative or chaotic experiences that make us suffer and putting them into a new coherent life narrative that gives meaning to our suffering and changes chaos into order. Philosophical counselors are not trained in psychology or psychiatry and provide clients with unprofessional philosophical insights that are supposed to reveal nature of their problems. The problem with these insights of course is that they are solely based on intuition and subjective opinions of a particular counselor. Philosophical counseling has also openly incorporated pseudoscientific ideas as its component which, I believe, begs the question whether it is not harmful in some cases. Philosophical counselors do not have any exclusive methods that are distinctive from the procedures used in psychotherapy. As a consequence, there is no reason to solve the relationship between philosophy and psychotherapy by establishing separate field of philosophical counseling.