Cieľom diplomovej práce bolo vysledovať eventualitu posttraumatického rozvoja (PTG) u ľudí so získaným telesným postihnutím. Záujem sústreďujeme aj na zistenie vzťahu PTG a miery nádeje ako dispozičnej charakteristiky osobnosti. Diplomová práca pozostáva z časti teoretickej, ktorá ponúka prehľad poznatkov o PTG, koncepte nádeje a problematike telesného postihnutia. Vo výskumnej časti spracovávame výsledky kombinovaným prístupom. V kvantitatívnej časti práce zisťujeme rozdiely vo výsledkoch dotazníku posttraumatického rozvoja (PTGI-CZ) a škály nádeje medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou. Kvalitatívny výskum realizujeme formou mnohoprípadovej štúdie, vykonanej použitím metódy pološtrukturovaného rozhovoru, grafického znázornenia krízovej krivky. Z výsledkov kvantitatívnej analýzy nemožno interpretovať rozdiely medzi experimentálnou a kontrolnou ako signifikantne významné. Nepotvrdili sme ani existenciu vzťahu PTG a miery nádeje. Kvalitatívnym spracovaním šiestich pološtrukturovaných rozhovorov sme pomocou metódy trsov vytvorili 5 kategórii. V krízových krivkách zaznamenávame u väčšiny tendenciu značenia súčasného prežívania plusovými hodnotami. Celkové výsledky diplomovej práce vedú k prítomnosti množstva zmien u respondentov a niektoré z nich môžu poukazovať na rozvoj, ale nejasná je hranica medzi zmenou a rozvojom. Či sa jedná o rozvoj alebo jednoducho prispôsobenie sa následkom udalosti je záhada, ku ktorej výskum možno len ťažko prenikne.The aim of the thesis was to trace the eventuality of Posttraumatic growth (PTG) in people with acquired disabilities. We focused on finding correlation between PTG and measurement of hope as dispositive as personality characteristic. The thesis consists of a theoretical part, which offers overview of the knowledge of PTG, the concept of hope and the issue of disability. In the empirical part we processed the results of the combined approaches. The quantitative part we verified differences in the results of the questionnaire PTG (PTGI-CZ) experimental and control group. A qualitative part was conducted through multicases study administrated by semistructured interviews and graphical representation of crisis curve. The results of quantitative analysis cannot interpreted as significant differences between experimental and control group. We did not confirm relation between PTG and measurement of hope. For qualitative process of six semistructured interviews we used method of clusters and made 5 categories. In crisis curves have recorded the majority of the current feelings in positive values. The overall results of the thesis leading to the existence of amounts of changes in respondents lives, where some of them might be indicative growth, but there is unclear boundary between the growth and change. Whether it is a growth or simply adaptation to the event is a mystery, which research can just hardly solve.