Práca sa zaoberá analýzou a komparáciou filmov a videohier prezentovaných z pohľadu prvej osoby z naratologického hľadiska. Vychádza zo záverov Henryho Jenkinsa a Dominica Arsenaulta, že videohry môžu niesť a často aj sú nositeľmi naratívu. Pri analýze sa opiera o výklad Davida Bordwella o klasickom naratíve, pričom ten čerpal najmä z Meira Stenberga. Práca kategorizuje videoherné naratívy do štyroch základných typov a následná analýza prebieha na základe šiestich prvkov narácie - obmedzenosť narácie, informovanosť narácie, seba-vedomie narácie, komunikatívnosť narácie, prezrádzanie sa narácie a využitie hudby v narácii.The thesis analyses and compares movies and video games presented in first-person perspective from the narratological standpoint. It builds on conclusions of Henry Jenkins and Dominic Arsenault, who claim that video games can and often do posses a narrative. The thesis is supported by interpretation of David Bordwell's teaching on classical narrative, while he was building on Meir Sternberg. The thesis categorizes video game narratives into four basic types and subsequent analysis is based on six elements of narration - limitation of narration, awareness of narration, self-consciousness of narration, communicativeness of narration, revealing of narration and the usage of music in narration.