Hlavnou témou dizertačnej práce je geografická variabilita spevu vtákov. Ako modelový druh bol použitý slávik modrák (Luscinia svecica), druh s veľmi zložitým a komplexným spevom, u ktorého sa predpokladá formovanie v procese učenia a chrapkáč poľný (Crex crex), ktorého akustický prejav je veľmi jednoduchý, prenášaný z generácie na generáciu geneticky. Geografická variabilita spevu sa potvrdila u oboch druhov. U slávika modráka sa našli rozdiely v spektrálnych (frekvenčné rozmedzie), temporálnych (dĺžka spevu, rýchlosť spievania) aj štrukturálnych (verzatilita, diverzita) vlastnostiach spevu. U chrapkáča poľného sa zistil rozdiel v temporálnych (dĺžka slabiky) a spektrálnych (rozložení energie vo frekvenčných doménach) vlastnostiach volania. Variabilita spevu u chrapkáča poľného sa sledovala na úrovni medzipopulačnej (2 nórske, 2 české, 4 poľské populácie), kým u slávika modráka som sa okrem hľadania populačných rozdielov pokúsila determinovať aj poddruhovo špecifické vlastnosti spevu (1 česká a 1 švédska populácia L. s. svecica, 1 česká a 1 poľská populácia L. s. cyanecula). Poddruhové rozpoznávacie schopnosti samcov boli testované na škandinávskej populácii slávika modráka (ssp. L. s. svecica) pomocou playbackového experimentu, v ktorom bola zaznamenávaná akustická a behaviorálna odpoveď testovaných samcov na nahrávku vlastného a cudzieho (ssp. L. s. cyanecula) poddruhu. Rozdiely v akustickej odpovedi testovaných samcov sa nepotvrdili. Behaviorálna odpoveď bola intenzívnejšia na nahrávku vlastného poddruhu ? samce prileteli bližšie, dlhšie prejavovali záujem a reagovali agresívnejšie. Spev vlastného poddruhu teda považujú za väčšiu konkurenciu ako spev poddruhu cudzieho a ich rozpoznávacia schopnosť by mohla hrať významnú úlohu v divegencii poddruhov.The main topic of this thesis is the geographic variability of birdsong. Studied species included the Bluethroat (Luscinia svecica), the species with very complex learned song, and the Corncrake (Crex crex), the species with simple inherited vocalization. Geographical variability in songs was confirmed in both species. Bluethroat songs differed among populations in spectral (frequency range), temporal (song length and song rate) and also in structural parameters (diversity, versatility). Corncrake calls differed in temporal parameters (syllable length) and spectral parameters (energy distribution in frequency domain). While acoustic variability in Corncrake was studied on the population level (2 Norwegian, 2 Bohemian, and 4 Polish populations), Bluethroat songs were studied on the two, population and subspecies levels (1 Bohemian and 1 Swedish population of L. s. svecica, 1 Bohemian and 1 Polish population of L. s. cyanecula). In males of Scandinavian population of L. s. svecica subspecies, the recognition abilities were tested by behavioural playback experiment. In this experiment, behavioural and acoustic response to conspecific and heterospecific (that of ssp. L. s. cyanecula) songs were evaluated. Differences in acoustic response were not found. Behaviourally, males responded more strongly to conspecific song as they approached closer, spent more time reacting and behaved more aggressively. The conspecific song is thus recognized more competitive by Bluethroat males and, the recognition ability may play the role in subspecies divergence.