Táto diplomová práca sa zaoberá postavením štátneho zastupiteľstva v civilnom súdnom konaní. Jej hlavným cieľom je určiť, či má úloha štátneho zastupiteľstva v civilnom súdnom konaní stále svoj význam. Prvá kapitola tejto práce sa venuje stručnej charakteristike procesných subjektov a ich základnému deleniu. Druhá kapitola sa venuje historickému prehľadu pôsobnosti štátneho zastupiteľstva v civilnom súdnom konaní od revolúcie v roku 1848 cez obdobie prvorepulikového štátneho zastupiteľstva a socialistickej prokuratúry až po obdobie po revolúcii v roku 1989. Jadro tejto práce je v tretej kapitole a rozoberá súčasnú právnu úpravu postavenia štátneho zastupiteľstva v civilnom súdnom konaní. Rozlišuje návrhové a vstupové oprávnenia štátneho zastupiteľstva podľa § 35 občanského soudního řádu a nevynecháva ani niektoré konania podľa zvláštnych právnych predpisov. Ďalšia kapitola je potom venovaná oprávneniu najvyššieho štátneho zástupcu podľa zákonu o rodine, pričom rozoberá súčasný stav po náleze Ústavného súdu pl. ÚS 15/09. Posledná kapitola je venovaná porovnaniu českej a slovenskej právnej úpravy postavenia štátneho zastupiteľstva v civilnom súdnom konaní.This diploma thesis deals with the role of the public prosecutor's office in the civil proceedings. Its main aim is to decide, whether the field of activity of the public prosecutor's office in the civil proceedings has still its relevance. The first chapter of this thesis deals with a brief characteristics of procedural subjects and their basic division. The second chapter deals with the historical summary of the role of the public prosecutor's office in the civil proceedings from the revolution in 1848 through the first republic period of the public prosecutor and the socialistic prosecutor's office to the period after the revolution in 1989. The essence of this thesis is based in the third chapter. It deals with the current legislation of the role of the public prosecutor's office in the civil proceedings. It differs authorization to propose to initiate proceedings and to enter into the instituted proceedings by § 35 o.s.ř. It does not omit any of the proceedings by the special acts. Next chapter deals with the competence of the supreme public prosecutor by § 62 ZOR( Family Act) and it analyses the current situation after the decision of the Constitutional Court of the Czech republic no. pl. ÚS 15/09. The last chapter dwells with the comparison of the role of the state prosecutor's office in Czech and Slovak legislation.